O míľnikoch
K stému výročiu vzniku československej služobnej kynológie
Cesta vývoja československej služobnej kynológie nebola jednoduchá ani priamočiara. Napriek jej úspešnému príbehu to bola neraz anabáza s mnohými odbočeniami, ktoré nikam neviedli. Dlhodobo absentoval systémový prístup pri manažovaní danej problematiky v habsburskej monarchii, v prvej Československej republike, v období Slovenského štátu a Protektorátu Čechy a Morava, ako aj v povojnovom Československu a po februárových udalostiach roku 1948. Policajná kynológia pritom postupne dozrievala dlhé desaťročia z primárneho poznania o jednotlivom k všeobecnému. Formovanie jej predmetu napokon dospelo z empirického skúmania v ustálený vedecký systém – v teóriu policajnej kynológie. Problematika bola zaradená do sústavy vedných disciplín založených na prísne definovaných princípoch. K jej celostnému konštituovaniu došlo po viac ako 100-ročnom zavedení policajných psov do priameho výkonu bezpečnostnej služby.
Dynamický rozvoj policajnej kynológie bol badateľný krátko po prelomových novembrových zmenách roku 1989, ako i v nových pomeroch existencie Slovenskej republiky a Českej republiky ako dvoch samostatných štátnych subjektov. Priaznivé reformné podmienky generovali viaceré systémové reformy spočívajúce v rešpektovaní základných princípov odbornej problematiky ako novo rodiaceho sa teoretického konceptu spĺňajúceho obligatórne atribúty bezpečnostnej služby. Tie vychádzali z efektívnej právnej úpravy, pevnej inštitucionalizácie, prehľadnej organizačnej štruktúry a samostatnej metodológie dynamicky sa rozvíjajúcej problematiky. Vyvrcholením sústredeného úsilia policajného manažmentu na Slovensku bolo konštituovanie odboru služobnej kynológie a oddelení služobnej kynológie na úrovni samostatných funkčných celkov zriadených na úrovni prezídia PZ, krajských riaditeľstiev PZ a okresných riaditeľstiev PZ. Týmto organizačným opatrením sa stala služobná kynológia na Slovensku na určité obdobie samostatnou službou Policajného zboru. Z večera do rána tak nebola len predtým všeobecne a nepresne definovaným taktickým prostriedkom Policajného zboru využívaným pri plnení úloh policajno-bezpečnostného charakteru.
Nemenej významným koncepčným krokom bolo zavŕšenie procesu kodifikácie služobnej kynológie v zákone o Policajnom zbore v oprávnení použiť služobného psa na pachové práce pri sledovaní pachovej stopy osoby, pri vyhľadávaní osôb a veci a pri pachovej identifikácii osôb. Prijatím nového inštitútu novelou všeobecne platného právneho predpisu sa posilnila cesta k uplatneniu výsledkov porovnávania ľudského pachu v trestnom konaní ako rešpektovaného a súdmi uznávaného dôkazného prostriedku.
Upevnením rozvoja mladej bezpečnostnej služby je naďalej jej ambícia intenzívne participovať pri objasňovaní trestných činov a zadržiavaní ich páchateľov. Cieľom služobnej kynológie je byť relevantnou súčasťou procesných úkonov trestného konania.
